Ach, kino. Môj obľúbený film. Kreslené seriály. Obrázkové knižôčky pre detičky. Prezentácie výrobkov. Bilboardy...
Všetko je súčasťou projekcie. Projekcie o tom, aký život chcem mať.
Alebo vlastne aký vôbec nechcem mať. Len mi nanútili správne veci pre správny život. Mňa sa nikto nespýtal, či to chcem. Či po tom túžim. Nechcem správny a usporiadaný život, aby tí druhí hovorili: to je príkladný život.
Príkladný prenos projekcie do života.
Najdôležitejšie je aký obraz si maľujem ja pre seba. Ten, ktorého farby sa mi páčia, rada ich miešam a striedam a napĺňajú ma pocitom šťastia.
Nie ten obraz, ktorý o mne maľujú iný. Skreslený. Nepravý. Ten je nepodstatný pre mňa.
Nepoužívajú moje farby a odtiene, tak ako môžu vedieť, čo je správne pre mňa. A čo sa mi páči a čo ma zarmucuje. Nepoznajú moju vnútornú dúhu pokoja ani tmavomodrú búrku citov.
Pravý diamant nepotrebuje doplnky, chválu, vyvyšovanie či ponižovanie. Je jednoducho krásny a pravý.
Pravé zlato má hodnotu, lesk a váhu. Nepotrebuje doplnky a nezmyselné sprievodné reči. Je pravé.
Pravý smútok je ten, ktorý mám v duši. Nie ten čo vidia ostatní. Oni ho necítia a ich neubíja.
je pravý len pre mňa.
Tak ako môj obraz, ktorý maľujem. Pre seba. Bez predlôh. Bez projekcie. Bez správnych vecí. Bez potreby názoru ostatných. Bez známkovania a zaradzovania. Nepotrebujem falošné presviedčanie o kráse ani bludne činy o opodstatnenosti.
Pre mňa je ten obraz pravý. Podstatný. Dôležitý. Šťastie. Nádej. Láska.
....Aj keď na začiatku nemal projekt ani projekciu.