Veď vieš

Autor: Františka Krupárová | 20.4.2011 o 17:37 | (upravené 20.4.2011 o 17:48) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  58x

Skrášľujem telo, zabúdam na dušu. Verím na zázrak, spomínam na našu priskorú potrebu slniť sa. Slnko je krysa. Spáli ti kožu, vytiahne pehy. Pravdaže má veľa nehy. Mraky prekrývajú dúhu. Vymažú detskú túhu. Posedenie v tieni je in. Nemá však potrebný spleen. Kúpim si čierne šaty. Čierna duša mi nestačí. A slnku sa vyhnem zďaleka. Moja rieka už pretiekla. Bolí to ako vytrnutý zub, čo tvoril zdravý chrup. Žila som bez teba doteraz. Tak pohlaď kvety, viac mi netreba...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?